Spoločnosť Karma je najväčším výrobcom konvekčných plynových kachlí v Českej republike. Pokračuje tak vo svojej tradícii založenej už v roku 1910. V júni 2006 zakúpila Karma nemeckú značku vykurovacích kachlí Gamat – značku známu ako „vafky“…
Karma je synonymom plynových spotrebičov. Meno Karla Macháčka, jedného z najúspešnejších a najznámejších výrobcov je úzko späté s počiatkom plynárenstva na území Českej republiky. Karel Macháček ako prvý začal takmer pred viac ako 100 rokmi sériovo vyrábať kvalitné plynové spotrebiče. Dal im značku zloženú z počiatočných slabík svojho krstného mena a priezviska.
Na začiatku 20. storočia nebol žiadny český výrobca plynových spotrebičov pre domácnosti. Tieto spotrebiče dodávali do Čiech zahraničné firmy – predovšetkým Siemens a Junkers. Zatiaľ čo v Budapešti a vo Viedni bolo používanie plynových spotrebičov pre varenie, prípravu teplej vody a žehlenie pomerne rozšírené a plynárenstvo bolo v náraste, v Prahe nastal v tejto oblasti útlm. Spôsobil ho predovšetkým nástup elektriny, ktorá začala vytláčať plyn z osvetlenia ulíc a bytov. Použitie plynu bolo na historickom prelome a o prebudovaní plynární sa začalo len vtedy uvažovať.
V Prahe však v tej dobre prebiehala nevídaná stavebná aktivita. Celé ulice a bloky nových domov v predmestských obciach na oboch brehoch Vltavy rástli ako huby po daždi a rodila sa moderná veľká Praha. V novodobých bytoch sa vtedy plynovody začali zariaďovať nie na svietenie, ale na varenie a pečenie, k ohrevu vody a postupne až na kúrenie. Tieto pomery správne vystihol a pochopil mladý podnikavý muž, ktorý vedel, že polmiliónová Praha nemôže bez továrne a opravovne plynových spotrebičov dlho existovať. Založil preto v roku 1910 vo Vysočanoch továreň, v ktorej začal tento sortiment vyrábať. Tým mladíkom nebol nikto iný ako práve Karel Macháček.
Osvietený podnikateľ mal na svoju dobu veľmi dobré teoretické znalosti z oblasti konštrukcie plynových spotrebičov. Po absolvovaní priemyselnej školy v Drážďanoch si doplnil ďalšie teoretické a hlavne praktické skúsenosti v továrňach plynových spotrebičov v cudzine, hlavne u berlínskeho Siemensu a v Budapešti. Vo svojej továrni, ktorú v roku 1915 presťahoval do Libne, začal vyrábať veľmi kvalitné spotrebiče. Postupoval od varných dosiek a žehličiek k plynovým sporákom, reflektorovým krbom a k plechovým a liatinovým radiátorom. Od stojatých valcových kúpeľňových ohrievačov vody prešiel postupne k nástenným plochým prietokovým ohrievačom, ktoré i v dnešnej dobe nazývajú ľudia „karmou“ po ich výrobcovi, ani si neuvedomujúc súvislosť s nimi.
Karel Macháček vytvoril radu ďalších rôznych druhov plynových spotrebičov ako pražičky kávy, hriankovače, opaľovače chlpov a peria, žhaviče koksu a uhlia pre kotle ústredného kúrenia, plynové ražne, údiarenské rošty, cukrárenské pece, pekáče oplátok a iné. Karel Macháček nekopíroval len cudzie vzory, sám bol totižto vynikajúcim technikom a jeho spotrebiče mali vysokú technickú úroveň. Prihlásil a realizoval celú radu patentov, ktorými vylepšil riešenie plynových horákov, uzatváracích batérií a pod. Pravdepodobne najvýznamnejšou patentovou prihláškou bola tá z 31. 5. 1929 pod č. P3889- 29, ktorá priniesla riešenie automatického otvárania prívodu plynu do horáku prietokového ohrievača po otvorení výtokového vodného uzáveru. Ide o známy, dodnes používaný princíp využívajúci rozdiel tlaku vody vznikajúceho pred a za škrtiacim zariadením pri prietoku vody a pôsobiaceho pod a nad membránou automatického membránového ventilu.
V snahe vymaniť sa zo závislosti na cudzích subdodávateľských zlievarenských odliatkoch vybudoval Karel Macháček podľa vzoru amerických automobiliek vlastnú modernú zlievareň. Keď bola v roku 1927 zahájená výroba plynu v novej plynárni v Michli s veľkou výrobnou kapacitou, stál už v Českom Brode nový moderný Macháčkov závod. Ten dal Macháček postaviť, aby vyhovel stále sa zvyšujúcemu dopytu odberateľov plynu po nových varných doskách, žehličkách a sporákoch s nástrojárňou, lisovacími strojmi, pieskovým tryskáčom a bubnom a taktiež vlastnou smaltovňu s dvomi muflovými pecami. Továreň v Libni naďalej slúžila výhradne pre výrobu a opravy prístrojov na ohrev vody s výkonom od 2 do 30 l/min. Tu mal závod vlastnú skúšobňu, chrómovňu, niklovňu a lakovňu s moderným striekacím zariadením.
Macháčkove továrne zamestnávali v Libni a v Českom Brode na začiatku 40. rokov 20. storočia 140 kovorobotníkov a 22 úradníkov. Pre svoje kvalitné spracovanie a vysokú technickú úroveň si výrobky KARMA zabezpečili veľkú obľubu u odberateľov plynu, ku ktorej však v nemalej miere prispel i kvalitný záručný a pozáručný servis a ochota a vystupovanie pracovníkov firmy voči zákazníkom.
V roku 1952 bola firma znárodnená a výroba plynových spotrebičov bola presťahovaná z KARMY a rovnako i z dečínskeho Promethea do továrne Caloria Příbram (pôvodne továreň na plynové spotrebiče Šmolík). Výrobky nosiace značku Caloria nevynikali príliš vysokou kvalitou. Práve preto bola v roku 1964 továreň Caloria zrušená a plynové spotrebiče sa opäť vyrábali v Českom Brode v pôvodnej továrni KARMA, ktorá sa však v období socializmu volala Okresní podnik místního průmyslu (OPMP) Český Brod.